Po tom, čo sme tu naposledy hovorili o konfrontácii kresťanstva v 20. storočí s nacizmom, komunizmom a ďalšími ideologickými hnutiami, som si musel s ľútosťou uvedomiť, že tu zostalo príliš mnoho nedopovedaného. Spomínaná konfrontácia bola len vyvrcholením oveľa dlhšieho vývoja. A ani tu, ako je zrejmé, sa príbeh nekončí.

Atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki malo byť východiskom z neznesiteľnej situácie vojny, ktorú sa nedarilo ukončiť, počet jej obetí neustále rástol a ďalšie bolo treba očakávať. Ak však použitie atómovej bomby ukončilo jednu éru, otvorilo ďalšiu – s predtým nepoznanými hrozbami a obavami, a rovnako bezprecedentnými dilemami.

„Nie, neochránim vás. Vlastne ich posmelím v tom, aby robili čokoľvek, čo sa im zapáči!“ Toto posledno-víkendové Trumpovo vyjadrenie na zjazde Republikánskej strany v južnej Karolíne na adresu spojencov NATO má svoj kontext v ostatných slovách prejavu. Tie však vyhlásenie neospravedlňujú. A zdá sa, že aj zastierajú jeho skutočné motívy.

Zdá sa, že samozvaný protiizraelský aktivizmus sa Rogerovi Watersovi prestáva vyplácať. Hoci, priznajme si, dosť dlho mu to s ním – najmä v istých kruhoch – vychádzalo, a dá sa očakávať, že niekde tomu tak bude aj naďalej. A je tu ešte viac nemilých súvislostí.

Problém nie je neznámy, a predsa ho tu máme v novej podobe, na ktorú nemusíme byť pripravení. Je aj dnešný a slovenský, no jeho kontext je oveľa širší a starší. Kresťanská cirkev (povedané so široko ekumenickým záberom) je znova v stave skúšky. A v krízach vyvstávajú pokušenia hľadania pochybných spojenectiev.

Fico odmietol ísť do Kyjeva, vraj stačí Užhorod. Plné námestia musia vo svojich snahách vytrvať.

21. januára sme si mohli pripomenúť okrúhle, totiž sté, no takmer zabudnuté výročie smrti V. I. Lenina. Zvláštny pocit: pamätám si z detstva oslavy Leninových nedožitých stých narodenín. Prečo však o tom dnes zase hovoriť?

A v novej verzii. Patrí k ľudskej povahe, že nové výzvy posudzujeme vo svetle minulých, ktoré sme viac či menej úspešne zvládli, no ktoré nikdy nie sú celkom totožné. Má to aj ďalší prirodzený, no nemilý dôsledok: nevieme dosť efektívne predchádzať niečomu, či aspoň zmierniť prípadné dopady niečoho, čím sme zaskočení – či už pre nedostatok skúseností, alebo preto, že dostupné skúsenosti ignorujeme.

V dnešnej epizóde podcastu účinkujú Martin Mojžiš, Tomáš Zálešák a Štefan Hríb. Moderuje Euegen Korda.

V dnešnom podcaste účinkujú Marína Gálisová, Tomáš Zálešak, Martin Mojžiš, Štefan Hríb a Eugen Korda.